Povedia ti, že si tichý. Samotár. Nudný. Spomalený. Namyslený. Slabý. Jedno slovo ti zničí deň. Potom ešte dodajú, nech nepreháňaš a nech nie si taká citlivka.
Slová samé o sebe nič neznamenajú. No keď sa ti roky spájajú s negatívnymi skúsenosťami, vytvoria v tebe ranu. Tie slová ti ju potom zakaždým otvoria.
Keď roky počúvaš tie isté slová, na ktoré navyše ani nemáš odpoveď, tak sa rana pretrváva.
„Prečo si tak ticho? Prečo si tak spomalený? Prečo všetko tak prežívaš?“
Uvedomuješ si svoje pocity, ale uvedomuješ si aj tlak a súdenie zo strany okolia. Cítiš, že sa líšia a sú medzi sebou v rozpore. Nevieš čo máš robiť.
V tom horšom scenári potom začneš veriť, že je s tebou niečo zlé. Že tvoja senzitivita je diagnóza a potrebuješ ju zmeniť.
V skutočnosti je s tebou všetko v poriadku.
Potrebuješ len pochopiť, že si senzitívny introvert.
Kto je senzitívny introvert?
Senzitívny človek je taký, ktorého nervový systém spracováva všetky informácie vrátane emócii a myšlienok veľmi intenzívne. Preto je citlivejší ako ostatní.
Senzitívny môže byť každý, aj extrovert, no štatisticky sú to zo 70% introverti. Máme k tomu prirodzené predispozície, keďže sme introspektívni. Senzitivita nie je nič nadobudnuté. Je spôsobená našimi génmi. No do istej miery ju tiež ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastáme a žijeme.
Senzitívny introvert vníma všetky podnety viac a preto mu stačí menej stimulácie. Často ho napĺňajú drobnosti a krásy bežného života ako len pohľad z okna či vôňa kávy. Nepotrebuje hľadať stimuláciu, lebo ju nachádza všade.
To je dôvod, prečo vyniká v kreativite, empatii a schopnosti všímať si veci, ktoré ostatným unikajú. Spája si súvislosti, ktoré ostatní nevidia. Pre optimálne fungovanie však potrebuje aj úmerne filtrovať všetko, čo navníma. Pretože ak je toho príliš veľa, tak je náchylný k preťaženiu.
Spoznaj svoju senzitivitu
Dospievanie je ťažké, ale pre senzitívneho introverta je toto obdobie najťažšie. V rannom detstve si svoju senzitivitu ešte neuvedomujeme a ak aj áno, tak ju príliš neriešime. V dospelosti sa už poznáme a sme so sebou vyrovnaní. V lepšom prípade.
No pri dospievaní je na našu senzitivitu najviac poukazované. Ľudia ju vtedy najviac súdia. Práve toto obdobie je pre senzitívneho introverta dôležité prežiť čo najviac bez ujmy. Tu vznikajú najväčšie rany, ktoré sa síce dajú zahojiť, ale dá sa im predísť.
Vysoká senzitivita vyzerá navonok nevinne, preto si ju ľudia zamieňajú s inými príčinami. Myslia si, že je to niečo získané. Zlozvyk, ktorý treba odstrániť. Neuvedomujú si, že je to naša súčasť. Naša osobnosť.
Navonok tieto následky nepochopenia možno nevidno, no v našom vnútri doslova vrú. Senzitívny introvert sa potom začne cítiť menejcenne. Že jeho pocity nie sú dôležité a dokonca, že nie sú vôbec správne.
Pritom emócie sú jeho hlavným jazykom. No keď týmto jazykom nerozpráva aj okolie, tak sa cíti stratený. Pritom stačí tak málo. Stačí svoju osobnosť spoznať a prispôsobiť jej svoj život.
Prispôsob svojej senzitivite život
V nesprávnom prostredí a s nesprávnymi ľuďmi trpíme. No v tom správnom prostredí a pri správnych ľuďoch doslova prekvitáme. Vtedy sme plní života a balansujeme v dokonalej rovnováhe.
Preto je dôležité si to nesprávne prostredie a ľudí definovať. Tak sa im ľahšie vyhneš.
Niekedy je tých situácií a ľudí toľko, že to vyzerá ako mínové pole, no keď tie míny vopred vidíš, môžeš kráčať pomedzi nich.
Senzitívny introvert potrebuje pomalšie a jednoduchšie tempo života. To svoje tempo, ktoré je individuálne a objavíš ho iba ty.
Nesmieš však pri tom na seba pozerať očami ostatných. Máš dar kreativity, empatie, vnímania a intuície a na tom by si mal stavať.
Emócie je dôležité filtrovať aj von
Emócie chcú byť videné, počuté a precítené. Nechcú byť utláčané a zatvorené v skrini. Aj keď sa to senzitívni ľudia naučili robiť.
Emócie sú úplne normálne a prirodzené. Prídu vždy a o to viac nám senzitívnym ľuďom. My toho vstrebávame viac ako ostatní ľudia, preto to musíme aj patrične spracovať. Inak nás emócie jednoducho pohltia a obrátia sa proti nám.
Senzitívny introvert sa musí naučiť dávať svoje emócie najavo. Musí tiež vyjadrovať svoje potreby.
Tvoje pocity, potreby a túžby sú rovnako dôležité ako ostatných ľudí. Aj keď nie sú rovnaké, ale sú tvoje. Nemôžeš všetko iba prijímať, musíš to zo seba aj dávať von.
Často stačí nechať emóciám len voľný priebeh aby dozneli a tým sa odfiltrujú.