Milujem rockové balady a pomalé piesne, v ktorých je podstatnejší text ako samotná melódia. Milujem tiež epické soundtracky zo seriálov a filmov, ktoré aj bez textu navodia zimomriavky.
A pri počúvaní mojej obľúbenej hudby sa ma ľudia už neraz spýtali, či mám depresiu. Pýtali sa, prečo počúvam smutné pesničky a či sa chcem zabiť. Radili mi, nech radšej počúvam niečo veselé.
Po niekoľkých takýchto zážitkoch som používal slúchadlá už aj doma. Nebavilo ma prekrúcať očami a obhajovať môj vkus. Práve naopak. Každá takáto poznámka ma len viac nazlostila, pretože som sa cítil ukrivdený.
Nedávalo mi logiku, prečo vníma spoločnosť tzv. smutnú hudbu tak negatívne. Pomalé a smutné pesničky predsa nepodnecujú samovraždu. Nie sú ani o samovražedných myšlienkach či negatívnom myslení.
Sú len maximálne úprimné. Sú o skutočnom živote. Sršia z nich tie najhlbšie emócie ich autorov. Sú plné autentického sebavyjadrenia.
Dá sa to povedať aj o tak obľúbenej „veselej“ hudbe? O hudbe typu tuc-tuc, kde sa dookola opakujú tie isté 2 vety?
Nevravím, že je moderná hudba zlá. Je predsa najpočúvanejšia zo všetkých žánrov. No pre mňa má miesto len na diskotéke, kde je ideálnym podkladom k zábave.
To, ako spoločnosť vníma smutné emócie ma viedlo k zamysleniu a záveru, že je to úplne nesprávne. Smutné emócie predsa nie sú zlé. Smútok je základná ľudská emócia, rovnako ako radosť, hnev, nostalgia, strach.
Prečo okrem radosti a úsmevu všetko ostatné potláčame?
Život je o spojení
Na čom inom záleží viac ako na spojení? V živote je všetko samo o sebe nepodstatné, pokiaľ tomu nepridáme hodnotu a pokiaľ k tomu necítime určité spojenie. Spojenie s druhým človekom, so svojimi myšlienkami, emóciami, telom. Stáva sa to cez vzťahy, vieru, prácu, stav flow, ale aj knihy, filmy či hudbu.
Spojenie je o prítomnom okamihu a o tom je predsa život. Tu a teraz.
A práve negatívne a smutné emócie vytvárajú tie najhlbšie spojenia. Prinútia nás spomaliť a naplno ich precítiť.
Preto nás tieto emócie formujú viac ako tie radostné. Pomáhajú nám v adaptovaní na rôzne situácie a vďaka ním rastieme. Smutné emócie sú tiež nevyhnutné pre správnu emočnú reguláciu v dobrých, ale aj zlých časoch.
Život predsa nie je iba pozitívna a úsmevná rozprávka. Zlé veci a smutné emócie k nemu jednoducho patria. Zakrývaním si očí zo života nezmiznú.
Život je o spojení a ja ho chcem prežívať aj skrz určitý druh smútku. Milujem smutné piesne, pretože tie emócie, ktoré vo mne vyvolajú sú potravou pre moju dušu. Upokojujú ma a dávajú mi pocit slobody. Pripomínajú mi, čo je v živote dôležité. Držia ma v prítomnosti.
Nezatváraj dvere pred negatívnymi emóciami
Úsmev a radosť zo života by mala byť prirodzená, ale nie je. Nasadzujeme si úsmev hoci nás zvnútra zožiera smútok.
Najavo dávame len pozitívne emócie, lebo sa to tak očakáva. Lebo to robia všetci. Učia nás to všade už odmalička. Utekáme pred negatívnymi emóciami a zatvárame pred nimi dvere.
Zakazujeme si ich dávať najavo. Dokonca si ich zakazujeme cítiť. Vždy, keď prídu, hľadáme rýchle riešenia ako sa ich zbaviť. Niekto siahne po alkohole, niekto po sladkostiach. Nechceme im čeliť a tak hľadáme rýchlu úľavu, aby sme ich potlačili.
Počúvame viac názor spoločnosti ako svoje telo a to nie je správne. Prečo by sme si nemali pripúšťať to, čo je nám prirodzené? Prúdia nami všetky emócie a budú aj bez ohľadu na to, či ich akceptujeme alebo nie.
Nepotláčame pozitívne emócie. Nepotláčame smiech, nadšenie ani radosť. Nechávame ich nami prúdiť a užívame si to.
Rovnako by sme to mali robiť aj s negatívnymi emóciami. Aj tie sú do určitej miery prospešné, tak pred nimi nezatvárajme dvere. Nechajme ich doznieť a počúvajme, čo nám hovoria.
Takmer žiadna negatívna emócia nie je ani z polovice taká zlá a neznesiteľná ako sme to čakali predtým, než sme ju prijali.
Až po jej prijatí zistíme, že aj táto emócia v sebe ukrýva niečo cenné. Z dlhodobého hľadiska je lepšie ju prežiť ako sa jej vyhýbať.
Toto je základ pre vyvážené vnútro a vyvážený život.
Ďalšia úroveň je cielene vyhľadávanie určitého druhu smutných emócií a čerpanie z nich. Či už je to pre inšpiráciu, poučenie alebo len ich precítenie a prežitie v prítomnom okamihu. Napr. skrz hudbu, film, knihu.
Ak ich vyhľadávaš s mierou, dokážu ti obohatiť život. Nebudeš viac otrokom emócií. Budeš slobodný.