Rosa Parks bola skromná a tichá žena, Afroameričanka, ktorá jednoduchým činom zmenila dejiny rasovej segregácie.
Celý život žila slušne, s manželom a matkou o ktorú sa starala. Nevyhľadávala konflikty a vždy bola radšej ticho. A to nielen preto, že bola introvertka.
Žila totiž v Alabame a v 50. rokoch 20 storočia boli južanské krajiny USA terčom rasizmu. Ľudia tmavej pleti zažívali utláčanie na dennej báze.
Čin, ktorý zmenil dejiny
1.12.1955 si Rosa Parks po práci sadla do autobusu a cestovala domov. Bola vyčerpaná, pretože celý deň stála nad žehliacou doskou a žehlila oblečenie.
Autobus sa každou zástavkou plnil ľuďmi a vtedy jej šofér povedal, aby sa postavila a uvoľnila miesto belochovi. Ona odpovedala len jedným slovom – „nie“ a zahájila tichý protest. Šofér na ňu vrieskal so slovami, že sedenie je len pre bielych, tak nech sa postaví. Vyhrážal sa jej, ale ona sa ani nepohla.
Situácia sa vyhrotila až tak, že do autobusu dorazila polícia. Policajt jej zopakoval, aby počúvla a vstala. Z Rosy sršal hnev a frustrácia a vydala zo seba jedinú vetu:
„Prečo černochov stále len utláčate?“ Policajt jej odvetil, že zákon je zákon a preto ju zatkli.
Dostala pokutu a na súde ju obvinili z výtržníctva.
Táto situácia pre ňu nebola nová. V deň incidentu nastúpila do autobusu po 12 rokoch. Údajne z roztržitosti, pretože sa ponáhľala. Pred 12 rokmi sa jej v rovnakom autobuse stal podobný incident. Rosa vtedy nastúpila prednými dverami, na čo vodič okamžite reagoval. Odtlačil ju von s krikom, že pre ňu sú len zadné dvere.
Znechutilo ju to natoľko, že ďalej odmietala jazdiť touto linkou a radšej čakala dlhšie na inú alebo išla pešo.
Utláčanie zažívala roky. Všetko sa v nej hromadilo až do onoho momentu, kedy si povedala dosť.
Tichá sila ako symbol zmeny
V deň, kedy ju zatkli zorganizovala organizácia Montgomery Improvement Association zhromaždenie, aby jej vyjadrili podporu. V najchudobnejšej časti mesta sa spolu zišlo 5 tisíc ľudí. K davu prehovoril vtedy ešte neznámy pastor Martin Luther King mladší.
Týmto momentom započal boj za rovnosť práv Afroameričanov. Odvážny akt Rosy Parks odštartoval tichý protest vo forme bojkotu autobusovej dopravy. Ľudia chodili viac ako rok radšej kilometre pešo, len aby bojkot podporili.
Rosa Parks stelesňovala akéhosi mučeníka.
Keby v tom autobuse odmietol uvoľniť sedadlo sebavedomý a akčný človek, nikdy by nedosiahol taký efekt, ako skromná, tichá žena. Ticha sila si vyžaduje omnoho viac odvahy. Tichý človek ide nie len proti ostatným, ale aj proti sebe.
Po právnej dohre ju oslovili miestni občianskoprávni aktivisti a trvali na tom, aby podala na mesto žalobu. V tom čase to znamenalo, že by prišla o prácu a stala sa by verejným terčom šikanovania.
Postaviť sa vtedy nadradenej biele rase chcelo obrovskú odvahu. Manžel ju odhováral, pretože sa bál, že ju zabijú. Rosa však nakoniec súhlasila a žalobu podala.Týmto „vstúpila do ringu“.
Jej samotná prítomnosť priťahovala davy. Ľudia za ňou stáli aj bez toho, aby povedala jediné slovo. Nikto nepochyboval o jej slušnosti, bezúhonnosti a hĺbke charakteru. Martin Luther King mladší ju preto vzal na svoje cesty po krajine a spoločne zjednocovali národ. Rosa Parks sa stala symbolom hnutia.
Vo svojej biografii Tichá sila priznala, že tieto cesty boli pre ňu veľmi náročné. Trpela nespavosťou a bolesťami brucha, pretože bola takmer vždy mimo svojej komfortnej zóny. Bola introvertka a preto ju davy, prednášky a neustála socializácia nesmierne vyčerpávali.
King doviedol hnutie do víťazného konca a rasová segregácia skončila. Z Rosy sa postupne všetka pozornosť presunula na Kinga, ktorý prebral uznanie a slávu. Jej to však nevadilo. Vrátila sa domov, aby sa mohla starať o matku.
Posolstvo Rosy Parks bude zapamätané navždy
S odstupom času napísala Rosa Parks niekoľko kníh o rovnosti rás. Najznámejšia jej biografia. Na túto tému absolvovala aj niekoľko prednášok po celej krajine. V roku 1999 jej kongres USA udelil čestnú medailu za to, že sa stala dušou národa.
Zomrela v roku 2005, no posolstvo žije.
Nikdy sa nesmieš báť toho, čo robíš, keď je to správna vec.
Rosa Parks
Vždy si ju budeme pamätať za to, čo urobila a nie za to, čo povedala.
Ako povedal Malcolm Gladwell, Rosa Parks bola tzv. spojovateľ. Spojovatelia sú ľudia, ktorí možno nie sú dostatočne ocenení, no pre ľudstvo a jeho posun sú nenahraditeľní.
Rosa spojila problém s národom a ľuďmi, ktorí prebrali vedenie.