Ráno sa zobudím unavený a idem do práce. Preberám sa kávou a skáčem z jednej úlohy na druhú, no nesústredím sa. Myslím na svoj voľný čas po práci. Vyčkávam na obed. Po ňom sa mi znova nič nechce a tak urobím len to minimum a zvyšok presuniem na zajtra.
Prídem domov, schmatnem niečo sladké a ľahnem si na gauč, lebo cítim únavu. Pozerám Youtube a scrollujem Instagram. Uvedomím si, že takto oddychujem už pár hodín. Je večer. Pripravím niečo na jedenie, niečo upracem a prichystám sa na ďalší deň.
Je čas ísť spať, ale zrazu akosi ožijem. Zaplavil ma nový nával energie a ja ho využijem na film, seriál a možno hru. Potom je neskoro v noci a ja už viem, že mám spánkový deficit.
Pokračuje to deň po dni, až príde vytúžený víkend, kedy spím do obeda, aby som dobehol zameškané. Víkend však preletí a cyklus sa opakuje…
V dnešnej rýchlej dobe sme otrokmi rutín a rozptýlení. Nemáme radi viac zmien, než je potrebné, preto si vytvárame vlastné rutiny. Vedome, ale aj podvedome si tak vytvárame svoje istoty. Náš mozog nás v tom navyše podporí dobrým pocitom, lebo vtedy plní svoj hlavný účel. Sme v bezpečí a prežívame.
Rutiny nás držia v komforte a rozptýlenia sú poistka, aby sme z neho náhodou nevyšli.
Rozptýlenia nám bránia byť v kontakte so samým sebou, so svojim vnútrom, so svojimi myšlienkami a pocitmi. Jednoducho zamestnávajú našu pozornosť, aby sme zabíjali nudu a hlavne čas.
Takýto život nám potom dáva vidinu slobody, ale v skutočnosti sme jeho otrokmi. Vkladá nás do malej bubliny, kde sa dni zlievajú do jedného. Bežíme bezcieľne životom ako škrečok v koliesku, aby sme si na jeho konci uvedomili lekciu. Žiaľ, vtedy je už neskoro.
Potrebujeme disciplínu, pretože tá dáva nášmu životu slobodu. Buduje návyky a pomáha nám určiť si zmysel života.
Prečo je disciplína sloboda?
Ak nerobíš nič, tak si otrokom životných okolností. Prežívaš v apatii a reaguješ na to, čo sa ti deje. Či sa ti to páči alebo nie.
No keď robíš všetko, tak v skutočnosti nerobíš nič. Žiješ v paralýze a nikdy sa nikde nepohneš, lebo sa točíš v bludnom kruhu. Nedá sa robiť všetko, ale nedá sa ani nerobiť nič.
Disciplína ťa oslobodí, pretože ti ukáže smer. Ukáže ti, čo máš robiť a čo nemáš robiť. A hlavne, zodpovie ti otázku prečo to máš robiť. Naučí ťa povedať nie, lebo ti pripomenie, že tvoj čas a energia sú obmedzené zdroje.
Disciplína je sloboda, pretože jej najväčšia moc je v miere návratnosti. Za tvoju obetu ti vráti vždy viac.
Na hodinu si zacvičíš, ale ten tréning ti dá zdravie, silu, kondíciu, sebavedomie a dobrý pocit na dlhú dobu.
Nepozrieš si seriál, ale pôjdeš o hodinu skôr spať, no vďaka tomu budeš mať viac energie na nasledujúci deň a využiješ ho efektívnejšie. Nakoniec ti ostane viac voľného času.
Nezasýtiš hlad sladkosťami, ale zdravým jedlom a vráti sa ti viac energie, ale aj psychickej pohody, pretože ťa nedobehnú výčitky.
Disciplína dá veci do pohybu a vytvorí momentum, na ktorom sa povezieš zvyšok dňa, ale aj života.
Disciplína ti má prinášať dobrý pocit, inak to robíš zle
Ľudia sa radšej rozhodujú na základe pocitov ako rozumu. Radi robíme to, čo nám prináša dobrý pocit a vyhýbame sa tomu, čo nie. Disciplínu si akosi automaticky spájame s niečím nepríjemným, čo nám neprináša dobrý pocit. Veríme, že sa musíme prekonávať.
A niekedy je to pravda. Z času na čas sa musíme prekonať, ale nemá to tak byť stále.
Ak sa dlhodobo iba prekonávame a robíme niečo s pocitom nechuti, tak sa to nahromadí a vyústi do dvoch možných reakcií:
1. Buď sa na to úplne vykašleme a vrátime sa k starým zvykom a to ešte extrémnejšie.
2. Alebo našu pozornosť odchýlime inam, aby sme sa tomu vyhli. Radšej urobíme všetko ostatné, než to, čo sme pôvodne chceli.
Disciplína ti musí dávať niečo na oplátku. Minimálne dobrý pocit po tom, ako danú vec spravíš. Musí hrať s tvojimi pocitmi, nie proti ním. Zo začiatku je nepríjemná, ale po čase ti musí zachutiť.
Inak to robíš zle. Buď na seba príliš tlačíš alebo robíš to, čo od teba chce a očakáva okolie, ale nie ty.
Nepozeraj na disciplínu inak, než z dlhodobého hľadiska. Iba vtedy naozaj funguje. Netrestaj sa a nenadávaj po sebe, keď ju niekedy porušíš, lebo z času na čas sa to stane. Aj ten najdisciplinovanejší človek na svete občas zhreší. Nebojuj s tým a prijmi to.
To, že zlyháš a porušíš disciplínu ešte neznamená, že si taký človek. Oddeľ svoju osobnosť od pocitov. Tvoje pocity ju nedefinujú. Pocity sú dočasné a zajtra je nový deň.
Pozeraj na disciplínu z dlhodobého hľadiska, pretože tá je na celý život. A život netvoria len dni, ale aj týždne, mesiace a roky. Tak ber v úvahu aj väčšiu veličinu ako iba dni. Mysli na to, že samotný stres ti narobí viac škody ako tých pár dní, kedy je disciplína v úzadí.
Všetko má ale svoju mieru. Ak dlhodobo poľavuješ z disciplinovanosti a nevieš sa vrátiť späť na koľaj, tak skús tú situáciu nahradiť väčším pocitovým problémom. Daj niekomu blízkemu prísľub, že mu zaplatíš 50€ zakaždým, keď to porušíš. Strata 50€ bude zrazu ďaleko bolestivejšia ako jednoducho začať.
Na začiatku, kým sa ti ešte nedostavuje pocit odmeny, sa zakaždým odmeň nejakou drobnosťou ty sám.
Ak na seba netlačíš a robíš to z vlastnej vôle, tak ten dobrý pocit príde prirodzene a skoro.
Nájdi udržateľný balans
Niektoré dni je dôležité, aby si sa potlačil/a, keď sa ti nechce a hľadáš cestu von. Zvládneš viac, než si myslíš, ak utíšiš myseľ. No niektoré dni je lepšie počúvať signály tela.
Disciplína nemá byť na úkor zdravia. Ak to tak je, tak nemáš určené priority a snažíš sa robiť všetko. Vždy však máme iba obmedzené množstvo času a energie. Keď niečo pridávaš, tak je potrebné tiež niečo odobrať.
Aj železo sa raz ohne a zlomí, ak doňho stále búšiš.
Radšej rob menej, ale konzistentne. Stačí, že každý deň urobíš aspoň minimum a faktor času sa postará o zvyšok. Keď si na dne, urob minimum alebo si daj deň pauzu a vráť sa k tomu zajtra. Keď máš ale dostatok času a energie, tak urob viac. Niektoré dni budú slabšie a niektoré silnejšie, ale snaž sa nepretrhnúť šnúru.
Nie si pre seba nepriateľ. Robíš to pre seba. Tak k sebe buď úprimný/á a nepočúvaj tých, ktorí ťa odrádzajú.
Ľudia, ktorí nič nerobia milujú rovnakých ľudí. Vtedy sa cítia rovnocenne alebo dokonca nadradene.
Keď niečo začneš robiť, začnú ťa spochybňovať, lebo tým nastavíš zrkadlo ich životu. A to sa im nepáči. Je to však ich voľba. Vybrali si pohodlie a strach, ale nerob to aj ty. Na konci života to oľutuješ.
Každý jeden človek na smrteľnej posteli ľutuje hlavne to, čo neurobil.
Prečítaj si knihy:
Jocko Willink – Extrémne vlastníctvo,
Cameron Hanes – Endure,
David Goggins – Can’t hurt me.
Otvoria ti oči a naučia ťa čaru disciplíny. Pochopíš, že je to cesta za slobodou a zmyslom života.