Po rokoch hľadania sa, nízkeho sebavedomia a sociálnej fóbii mám v sebe jasno. Začínam žiť po svojom. Neprispôsobujem sa už svetu. Svet prispôsobujem sebe a svojej introvertnosti. Aspoň sa o to snažím.
Kráčam cestou, po ktorej chcem kráčať. Nedokážem si však užívať život.
Popri práci sa venujem môjmu blogu a instagramu – Svet Introverta. Mimo to sa venujem zbieraniu informácií a písaniu knihy.
Chcem utiecť zo systému a živiť sa vlastnou tvorbou.
Nemám čas strácať čas
Nie som finančne nezávislý. Musím za peniaze vymieňať svoj čas.
Zamestnanie si ho zoberie dosť. 8 hodín práce, plus obed, doprava a ranné chystanie sa zaberie tak 10 hodín. Ďalšiu časť si zoberie spánok a každodenné povinnosti.
Každý deň počítam tak s 3-4 hodinami voľného času.
Rád by som ho využil na oddych. Rád by som sa venoval cvičeniu alebo turistike. Je fajn posedieť si v kaviarni, ísť do kina. Mám PS4, na ktoré len sadá prach. Rád by som hral hry, pozeral filmy, trávil čas s blízkymi.
Nikto však za mňa nič nespraví. Keď počas dňa nespravím nič pre svoj cieľ, som tam, kde som bol. A jeden deň je fuč.
Som len človek, niekedy povolím. Niekedy strávim deň ničnerobením. Potom mám ale výčitky a som nervózny. Každý deň musím urobiť aspoň minimum, aby som bol spokojný.
To minimum je pre mňa čítanie knihy a písanie. Buď je to písanie článku, knihy alebo tvorenie príspevkov na instagram.
Doma som si zriadil tzv. pracovný stôl. Uvedomil som si, že musím viac tvoriť rukami. Inak plnohodnotne nevyužívam pravú hemisféru mozgu.
Poznámky v mobile som nahradil papierikmi. Píšem si ich vlastnoručne. Kúpil som si nástenku, kde vytváram dlhodobé plány a myšlienkové mapy. Kúpil som si kalendár s veľkými oknami, kde si značím, čo mám spraviť. Následne si splnený deň krížikujem, čím sa deň po dni vytvára tzv. reťaz. Takto vidím, keď nejaký deň nesplním a preruším reťaz.
Uvedomujem si daň za úspech
Postupne si uvedomujem, aká je daň za úspech. Daň za niečo viac. Závidíme ľuďom, ktorí sa majú dobre a niečo dosiahli. Nevidíme však to, čím si prešli a čo všetko obetovali.
Každý má nápady. Mal som už niekoľko podnikateľských nápadov a nápadov na knihu. To však nestačí. Predstava je vždy iná ako realita.
Už niekoľkokrát som zažil, ako úžasný nápad zmizne, keď ho začnem realizovať. Pri realizácii sa objaví milión problémov, ktoré som predtým nevidel. Vyžadujú si kopec času, učenia a odhodlania. Tak som to vždy vzdal.
Sám Stephen King povedal, že písanie je veľmi samotárska práca. Dlhé hodiny sedíš osamote s notebookom alebo papierom. Len ty a tvoje myšlienky.
Ľudia uvidia finálne dielo, no neuvidia to, čo tomu predchádzalo. Neuvidia stovky hodín písania, prepisovania, mazania a zbierania informácií.
Už si uvedomujem, že ak chcem napísať knihu, musím obetovať skoro všetok voľný čas.
Ak sa chcem stať finančne nezávislý, nemôžem si kupovať blbosti. Nemôžem jesť v reštauráciách a navštevovať kaviarne. Musím byť disciplinovaný.
Navyše mi nič z toho nemusí vyjsť na prvý pokus. Potrebujem nazbierať stovky hodín tréningu. Malcolm Gladwell hovorí o 10 000 hodinách. Toľko hodín musím venovať písaniu, aby som v tom bol naozaj dobrý. Potrebujem aj dávku šťastia.
A napriek všetkému vôbec nemusím uspieť. Môžem sa snažiť aj 10 či 20 rokov a stále môžem byť tam, kde som teraz. Alebo ešte horšie. Finančne a psychicky.
Taký je jednoducho život. Poznáme len víťazov. Víťazi píšu históriu.
Nikdy sa nehovorí o porazených. Koľko ľudí zasvätilo život svojmu snu a nakoniec neuspeli. Zomreli neznámi a ich celoživotné dielo spolu s nimi.
Život je paradox. Nikto nevie zaručiť úspech. Je to fascinujúce a strašidelné zároveň. Neostáva mi nič iné, len to skúšať. Aký by mal život zmysel, keby som sa o nič nepokúsil.
Drží ma moja viera.
Presviedčam sa, že si budem užívať život až vtedy, keď sa mi to podarí. Keď sa budem živiť písaním. Keď budem finančne nezávislý. Užívanie si odkladám na neskôr. Teraz potrebujem niečo vytvoriť a dúfam, že neskôr zožnem plody svojej práce.
Kto vie.