J. K. Rowlingová je najslávnejšia spisovateľka na svete. Preslávila ju najmä knižná séria Harry Potter. Spomedzi spisovateľov sa stala prvou autorkou, ktorej majetok presiahol miliardu dolárov.

Sama verejne prehlásila, že je introvert. Vo svojej hlave predsa vytvorila obrovský a úžasný čarodejnícky svet. A to napriek tomu, že nemala ľahký život.

Myšlienka Harryho Pottera vznikla vďaka jej hanblivosti

V roku 1990 pravidelne cestovala vlakom z Manchestru do Londýna. Cestovala sama, za prácou. Už od malička milovala písanie a chcela sa stať spisovateľkou. Počas každej cesty vlakom si teda sama pre seba písala a tvorila príbehy.

Raz však pri sebe nemala pero a ako priznáva, bola príliš hanblivá, aby si ho od niekoho požičala. Vlak mal navyše 4 hodinové meškanie.

Tak sa rozhodla sedieť a premýšľať. Už dlhšiu dobu mala v hlave predstavu o chudom, čiernovlasom kúzelnom chlapcovi, ktorý nevie, že je čarodejník.

No teraz si umožnila túto myšlienku ďalej rozvíjať. Ako tak hodiny sedela vo vlaku a premýšľala, táto predstava sa pre ňu stávala viac a viac skutočná.

V hlave sa jej zrodil príbeh a hneď v teň deň ho začala dávať na papier.

K dokončeniu Harryho Pottera viedla tŕnistá cesta

V ten istý rok jej zomrela mama a Joanne dostala pracovnú ponuku v Portugalsku. Vycestovala, istý čas tam žila a dokonca sa tam aj vydala. Otehotnela a porodila dcéru, no manžel ju opustil.

S dcérou tak ostala sama a priznala, že vtedy trpela depresiami.

V roku 1994 odcestovala k sestre do Edinburghu. Žila len na podpore od štátu, no rozhodla sa dokončiť knihu. Písala takmer každý deň a konečne ju dokončila v roku 1995.

Jej tŕnistá cesta však pokračovala. Prvú knihu Harryho Pottera odmietlo vydať všetkých 12 vydavateľstiev, ktoré oslovila. Každý vydavateľ ju odmietol s námietkou, že 300+ stranová kniha je príliš hrubá pre cieľovú skupinu detí.

V tom čase sa predávali len tie detské knihy, ktoré boli krátke, ideálne do 100 strán.

Ako sa k tomu sama neskôr vyjadrila:

Nemala som čo stratiť a to mi dodávalo odvahu to skúšať.

J. K. Rowling

Po neúnavnej snahe sa jej nakoniec ujalo malé vydavateľstvo Bloomsbury. Prvé vydanie knihy Harry Potter vyšlo v roku 1997, keď mala Joanne 32 rokov.

Prešlo 7 dlhých rokov od prvotnej myšlienky až po hotovú knihu. No ako sa hovorí, zvyšok je história.

J. K. Rowlingová neuspela na prvý pokus

Príbeh Harryho Pottera jej v hlave nevznikol z ničoho nič. Tiež sa len tak sám nenapísal. J. K. Rowlingová začala písať už keď mala 6 rokov.

Počas celého života mala zvyk zapisovať si svoje myšlienky a nápady. Jej sen bol stať sa spisovateľkou a tak pravidelne tvorila.

Ako sama uviedla, písanie bola pre ňu vždy forma úniku z reality. Odlišovala svoj skutočný život a spisovateľský život. Pri písaní mohla snívať s otvorenými očami. Využívala pri tom svoju bohatú fantáziu.

Písaniu venovala tisícky hodín až dosiahla bod, kedy sa kreativita stala jej prirodzenou súčasťou.

Keď jej napadla myšlienka pre Harryho Pottera, nadchla ju tak, že písanie jej išlo samé od seba. V procese písania prvej knihy myslela takmer každý deň na svoj čarodejnícky svet. Dokázala si ho predstavovať aj hodiny. V mysli mala všetko tak živé.

V hlave sa jej odohrával príbeh, ktorý stačilo dať na papier.

To všetko vďaka tomu, že zúročila hodiny, ktoré v živote venovala fantazírovaniu.

Ľudia sériu Harryho Pottera milujú, pretože ju môžu prežiť v svojej predstavivosti tak, ako jej autorka.

Lekcie z úspechu J. K. Rowling

Joanne vždy vyzdvihovala potrebu byť osamote, pretože vtedy je introvert najviac kreatívny. Aj keď mala ťažký život, vždy si našla čas pre svoj sen a písala. Nebála sa snívať, pretože aj tak nemala čo stratiť.

Úspech nikdy nepríde len tak. Najprv musíš nazbierať stovky až tisícky hodín. Nikdy však nie je neskoro.

J. K. Rowling nepísala ako iný autor. Nepísala ani knihy, aké sa z detských kníh predávali. Písala ako J. K. Rowling a písala niečo svoje. Niečo, čo sa zrodilo v jej predstavivosti. Písala zo srdca a tak, ako to videla a cítila.

V tomto sa skrýva lekcia. Buď sám sebou. Nebuď kópia.

Po úspechu Harryho Pottera poznal jej meno každý na svete. Preto sa pri ďalšej knihe rozhodla nepoužiť svoje meno. Zamaskovala sa za pseudonym Robert Galbraith a pokúsila sa vydať knihu znova od nuly. Nemusela, no chcela. Znova bola odmietaná, no nakoniec uspela aj pod týmto pseudonymom.

Dokázala si, že kde je vôľa, tam je cesta.

Jej rada pre akúkoľvek kreatívnu prácu znie:

Hoci sa nikto nepozerá, nikto nepočúva a nikto to nečíta, dokonči to.