Nebol som sám. Bol som medzi ľuďmi a spoznával som ľudí. Necítil som, že nemám nikoho. Cítil som len, že nikto nemá mňa. A to bol ten najosamelejší pocit.
Už tradične som začal rok relatívne dobre. Mal som vzťah, nových kamarátov z jej strany a hľadal som si lepšiu prácu. Nemal som núdzu o pohovory a všetko išlo hladko.
Bol som presvedčený, že toto je ten pravý vzťah, pretože som naň dozrel počas roka a pol single života. Nebol. Rozchod ma zobral viac, než by som si pripustil a naštartoval moju fázu tzv. utrhnutia z reťaze.
#1 zbieranie zážitkov
Všetky produktívne ciele išli bokom a ja som si povedal, že idem zbierať zážitky. Hlavu som si nastavil na to, že teraz nebudem viac ľutovať to, čo spravím, ale to, čo by som inak nespravil. Jednoducho na všetko kývnem a uvidím, kam ma to dostane.
Začal som výletom na Maltu s párom kamarátov a dovtedy neznámou ženou. S ňou som sa zoznámil až na letisku a ešte v ten večer sme zdieľali spoločnú izbu v hoteli. Bolo to ako z filmu až na to, že nás ten šťastný koniec minul.
Po Malte som si začal vypĺňať kalendár na takmer každý deň. Cez víkendy túry a lokálne koncerty. Počas týždňa kvízy, herné večery, bedminton alebo len s niekým posedieť v kaviarni. Navštívil som takmer 20 koncertov, no to najlepšie ma čakalo v lete.
Sám som sa vybral na festival Rock for People, aby som si splnil sen. Prvýkrát som naživo videl moje obľúbené kapely Avenged Sevenfold a Linkin Park. Dokonca som si vystál niekoľko hodín, aby som mal miesto pod pódiom. To bol môj suverénne najväčší zážitok z celého roka.
Pár týždňov po festivale som išiel na ďalší a to na Pohodu. Užil som si ju, hoci mi hudobne a atmosférou nesadla až tak ako RFP.
Ďalšie na zozname bolo auto. Rozhodol som sa, že je čas vymeniť to staré za lepšie. Našiel som ho v malom Nemeckom mestečku a týždeň na to som sa poň sám vybral. Čakala ma tam šestnásť hodinová cesta. Tak ako celý rok, ani teraz som príliš neplánoval, jednoducho som do toho išiel. A samozrejme, že sa mi to neraz vypomstilo. Keď som večer dorazil na miesto, tak mi majiteľ ubytovne otvoril zdieľaný byt. Mohol som si lepšie prečítať inzerát, no už mi neostávalo nič iné, než prespať s cudzími ľuďmi.
Ráno som si chcel zavolať Bolt a dopraviť sa k dealershipu s autom. No Bolt v meste neexistoval ani žiadna podobná služba. Dealership bol dokonca podstatne ďalej, než sa mi zdalo na prvé pozretie. Znova moja prvoplánovosť. Našťastie po mňa prišiel majiteľ, hoci to bolo vyše 20 km.
Nové auto len povzbudilo moje hnanie za zážitkami. Začal som jazdiť oveľa viac než inokedy. Po celom Slovensku, jeden deň Tatry, druhý Orava. Nezáležalo na tom kam, hlavne, že som mal program. To sa podpísalo aj na mojich výdavkoch. Zrazu som míňal na benzín mesačne toľko, čo inokedy za pol roka. Celkovo som k peniazom pristupoval nezodpovedne a to, čo som zarobil, som aj bezhlavo minul.
#2 ženy
Spoznával som nových ľudí a samozrejme aj ženy. Vo vlaku na Rock for People som spoznal ženu, ktorá tiež išla na festival sama. Dali sme sa do reči a nakoniec sme ho absolvovali spolu. Stretli sme sa aj párkrát po ňom a hoci som to od začiatku necítil na rozvíjanie, stále som to naťahoval. Som snílek a idealizoval som si, že to môže byť ako z filmu. No znova to bolo bez šťastného konca.
Koncerty sa stávali mojou terapiou, únikom z reality. Dokázal som sa na nich uvoľniť a spontánne som sa zabával aj pred davom ľudí. Počas koncertu som sa nehanbil. Dokázal som tancovať s cudzími ženami. Dokázal som sa baviť s cudzími skupinkami ľudí. Po koncerte však akoby moja maska spadla. Začal som sa hanbiť, prestal som si veriť a na konci som sa vždy len tak vyparil. Hoci som sa ešte pár minút dozadu s niekým dobre zabával. Nikdy som si nevypýtal kontakt a nepokračoval som ďalej.
Takto som si sabotoval možné kamarátstva a možno aj vzťah. Niekedy ma brzdili aj zlé skúsenosti. Neraz sa mi stalo, že sa mi žena po čase spoločného tancovania priznala, že je zadaná. Dokonca, keď ma aj ako prvá pobozkala. Teraz viem, že som sa sám sabotoval preto, lebo som to nebol ja. Bola to len dočasná forma úniku z reality.
Ocitol som sa aj v situationshipe s kamarátkou, ktorá sa čerstvo rozišla. Od začiatku to nemalo žiadnu budúcnosť a napriek tomu to zašlo až priďaleko. Mrzelo ma, že sa to už nedalo vrátiť do starých koľají. Nie bez bolesti. Znovu som išiel proti sebe.
Svoju energiu som venoval nesprávnym ženám len preto, že som mal ich pozornosť. Nemyslím si o žiadnej nič zlé, len sme neboli vhodní jeden pre druhého. Nie na vzťah. Uvedomoval som si to a napriek tomu som išiel proti svojmu presvedčeniu. Čo je dnes lekcia, ktorú už neporuším.
#3 všetko má svoju daň
Oslávil som 30-ku a prvýkrát som skutočne pocítil, že nič nie je samozrejmosť. Ani zdravie, ani práca, ani vzťahy. V tomto veku už skratky neexistujú. Za celý rok som mal menej fyzickej aktivity než zvyčajne. Málo som cvičil a to sa odrazilo na mojej negativite. Bol som viac podráždený a pesimistický. Viem, že svoje telo potrebujem pravidelne fyzicky namáhať, aby som mal čistú a pozitívnu myseľ. Ak svoju fyzickú energiu neregulujem, tak sa vo mne nahromadí a často obráti proti mne.
Som tiež veľmi zvedavý typ a viem, že aj túto zvedavosť potrebujem živiť. Potrebujem sa stále učiť niečo nové alebo chodiť viac do hĺbky, inak o sebe začnem pochybovať. A tento rok som to zanedbával. Prečítal som len 4 knihy a počúval som oveľa menej podcastov než hudby.
Až v zime som sa konečne zastavil. Pomaly som sa začal vracať ku svojej podstate. Už nechcem umelo naháňať zážitky. Chcem budovať vzťahy. Verím, že práve vzťahy sú základ pre šťastný život. Nielen s inými, ale hlavne vzťah sám so sebou. A na tom chcem pracovať v roku 2026.