Celý rok 2022 som sa pozeral len jedným smerom a to dopredu. Nie pozitívne so vztýčenou hlavou, ale do budúcnosti. Moja myseľ bola stále fixovaná len na tú ďalšiu vec. Na ďalší deň, na ďalšiu udalosť.
Odpočítaval som dni do toho najbližšieho termínu. Do konca výpovednej doby, do konca skúšobnej doby, do sťahovania, do výplaty. Každý mesiac som sledoval, koľko dní mi ešte ostáva, aby som splnil to, čo som si naplánoval. A keď ma v dohľadnej dobe nečakalo nič významné, tak som odpočítaval dni do tých najmenších vecí. Kedy vyjde nový seriál, kniha či kedy začne športová udalosť.
Neobzeral som sa dozadu a takmer vôbec som nevnímal prítomný okamih. Presviedčal som sa, že na to nemám čas. Nevracal som sa k ničomu.
Keď mi nesadli objednané súčiastky do auta, tak som ich nereklamoval. Vykašľal som sa na nich. Neriešil som, ak pri pokladni nesedeli ceny a zaplatil som viac. Nezapodieval som sa vybavovačkami. Nechával som veci prepadnúť. Nereagoval som na upomienky o zvýšení cien pre služby, ktoré využívam. Pripomenuli mi to len strhnuté peniaze z účtu.
Pritom som to vnímal a sralo ma to, ale neriešil som to. Nedokázal som. Naskočil som na vlak rýchlej doby a všetko, čo mi zišlo z očí mi zišlo z mysle. Prežíval som od jednej zástavky k tej ďalšej a možnosť návratu bola stále vzdialenejšia.
Zakaždým som sa pohol ďalej, lebo moju myseľ už okupovali iné veci a iné starosti. Po celú cestu ma ale prenasledovala nervozita.
Vyvolávala mi výčitky, keď som spomalil alebo nerobil nič. Vtedy som bol nervózny, že zabíjam čas. Tiež vo mne vyvolávala strach, keď som išiel až príliš rýchlo. Vtedy som bol nervózny, že nemám nič pod kontrolou a neviem čo robím.
Nervozita sa ma držala celý rok, lebo som si nedovolil zastaviť. Či už sa mi darilo alebo nie, stále som bol nespokojný.
Napísal som prvú verziu knihy. Napísal som 20 článkov na tento blog. Vytvoril som 120+ príspevkov na instagram Svet Introverta. Dvakrát som zo dňa na deň zmenil prácu. Sťahoval som sa. Prečítal som 20 kníh. Mal som v dlhodobej dočaske 3 mačky. No tiež som minul všetko, čo som za rok zarobil. Napriek tomu, že to bol z hľadiska príjmu zatiaľ môj najlepší rok.
Nerozlišoval som to, čo ovplyvním a čo nie. Hádzal som to do jedného vreca a reagoval rovnako. Nervózne.
Uvedomujem si to až teraz, keď spätne premýšľam nad celým rokom. Konečne som spomalil a pripomenul si všetky tie informácie, ktoré mi v hlave zapadli prachom. O to viac som sa utvrdil, aké dôležité je premieňanie informácií na skúsenosti. Bez zavedenia do praxe sú všetky poznatky naozaj bezcenné.
Uvedomil som si tiež ďalšiu zásadnú vec, ktorú by som si doposiaľ asi nikdy nepripustil. Že na mňa mali externé faktory výrazný vplyv aj bez toho, aby som ich vôbec vyhľadával.
Tento rok som nesledoval nič o pandémii, vojne, politikoch ani o ekonomickej a energetickej kríze. Nesledoval som TV, nečítal média. Moje jediné zdroje informácii, ktoré som aktívne vyhľadával boli knihy, podcasty a zopár kanálov na Youtube. Nič viac.
Napriek tomu sa na mňa nalepil tlak dnešnej doby. Chodím do obchodov, všímam si infláciu. Registrujem, ako sa svet zrýchľuje. Ako nepozerá na jednotlivca a nezáleží mu na tom, či stíha držať tempo. Nič sa preň nezmení, ani keby som tu vôbec nebol.
Aj ja som stratil kontakt s prítomným okamihom. Moje videnie sa zúžilo iba na ciele a nevšímal som si nič ostatné. Bol som ľahostajný a všetko som považoval za samozrejmosť. Chýbala mi vďačnosť.
No keď som svoj rok zhodnotil a pospájal si súvislosti, tak nebol až taký zlý. Bol v znamení nervozity, ale zároveň mi dal cenné lekcie, ktoré som pochopil až teraz.
Moje 3 lekcie z roku 2022
1. Doba v ktorej žijeme sa dotýka každého. Každý má problémy. Aj tí, ktorí to skrývajú alebo si to vôbec nepriznajú. Každý má naštrbené psychické zdravie a nemálo ľudí je na hranici materiálneho prežitia. Napriek tomu, že sú zamestnaní. Aj ten, kto vôbec nerieši peniaze musí riešiť vzťahy a psychické aj fyzické zdravie, pretože to si nekúpi.
Keď ignoruješ všetko externé ako ja, tak sa ťa doba dotýka minimálne podvedome. Odzrkadlí sa to na zvýšenej nervozite, naštrbenej sebaistote a strachu z neznáma.
No keď si naopak v pravidelnom obraze súčasného diania a nasávaš všetky informácie, tak je to ešte horšie. Vtedy ich vnímaš intenzívnejšie, lebo to robíš vedome. Ľahko ovplyvnia tvoje myslenie a správanie, lebo sa stanú aktívnou súčasťou tvojho života. Čím dlhšie to robíš, tým väčšiu kontrolu nad tebou získajú. Najhoršie sú tie informácie, ktoré tlačia na emócie. Čo je dnes asi 99% z nich.
Tie ti nedajú priestor na premýšľanie. Je ich veľa a sú rýchle, aby ťa držali v napätí. Aby si ich nasával/a ďalej. Ich najväčší spúšťač je vyvolávanie strachu, že niečo zmeškáš. Že to potrebuješ vedieť, inak niečo stratíš.
V skutočnosti ich vôbec nepotrebuješ, pretože ten pomer za to nestojí. Možno ťa niečím obohatia, no zoberú ti ďaleko viac. Odzrkadlí sa to na obrovskom strese, nahromadenom zúfalstve, strate sebaistoty, panike.
Moja prvá lekcia tak znie, vždy si pripomeň otázku:
„Môžem z toho niečo ovplyvniť?“
Takmer stále bude odpoveď nie. Neurobíš s tým jednoducho nič. Ovplyvníš len svoj postoj. A to je pripomienka, že tieto informácie v živote nepotrebuješ. Keď ich prestaneš sledovať, tak zmiznú z tvojho vedomia a prestanú mať na teba tak výrazný psychický vplyv.
Pripomínaj si túto otázku aj vtedy, keď tieto informácie aktívne nevyhľadávaš. Nech ti pripomenie, aby si spomalil/a.
2. Každý viac pozerá na seba, lebo mnohým ide doslova o prežitie. Ľudia poľahky prekročia jeden druhého bez výčitiek. Vytrácajú sa zábrany a hlavne ľudskosť. To je moja druhá lekcia, nestrácaj ľudskosť.
Rýchla a neistá doba v ľuďoch poľahky spustí výbuch hnevu, frustráciu či nervozitu. Stačí naozaj málo, aby sme k sebe boli odporní. No vďaka tejto situácii si o to viac všímame dobré skutky. Tie v dnešnej dobe vyniknú. Tak urob prvý krok a sprav dobrý skutok.
Energie ako karma fungujú. Konaj dobro a ono sa ti to vráti. No hlavne to rob pre seba a nečakaj uznanie.
Ten druhý o tom ani nemusí vedieť a mnohí to možno vôbec neocenia. Ty však vieš a to stačí. Ponesieš si dobrý pocit zakaždým, keď niekomu pomôžeš.
3. Stalo sa ti niekedy, že si tesne unikol/a nešťastiu? Tesne ťa minulo auto alebo vedľa teba spadlo niečo ťažké. Aký bol zvyšok tohto dňa?
Pravdepodobne si nechal/a všetko tak a prehodnotil/a si svoj život. Viac si si ho vážil/a a možno si si dal/a sľub, že budeš žiť naplno. O pár dni sa však všetko vrátilo do starých koľají. Preto moja tretia lekcia znie, ži viac prítomnosťou.
Keď svet nespomalí, tak spomaľ ty. Aspoň z času na čas eliminuj všetky rozptýlenia a jednoducho buď v prítomnosti. Buď v kontakte so svojimi myšlienkami. Všímaj si okolie, počúvaj zvuky. Prítomný okamih ti pripomenie, na čom skutočne záleží. Prinavráti ti perspektívu.
Uvedomíš si, že nič nie je až také zlé.