Kto som, aký je účel tohto blogu a prečo ho píšem? 

Som obyčajný muž, narodený v roku 1995. Strážim si svoje súkromie a tak svoju identitu neprezradím. Zatiaľ.

Napíšem ti však niečo o mne, môj stručný príbeh, prečo som sa rozhodol založiť tento blog a aký je jeho účel.

Už od malička som bol silno introvertný, no fakt, že som introvert som zistil až na strednej škole.

Dovtedy sa vo mne vytvárali komplexy, pretože som si myslel, že je so mnou niečo zlé. Bol som iný ako ostatní.

Z toho pramenil komplex nízkeho sebavedomia, sociálna fóbia a strach z rozprávania pred ľuďmi.

Každému som pripisoval až príliš vysokú hodnotu a seba som podceňoval.

Nepomáhali mi ani rodičia, ktorí sa za mňa ospravedlňovali:

 „Prepáčte on je taký tichý, utiahnutý do seba, neviem prečo sa nezapája k ostatným, prečo sa nekamaráti…“

Chápem, že mi chceli dobre, no rozhodne mi to nepomáhalo. Mali dobré úmysly, ale mylné presvedčenie. 

Deti si robia srandu z každého, kto nezapadá a čo je horšie, často to prechádza do šikany.

Zažil som si to aj ja.

Hoci nešlo o fyzickú formu šikany, ale tá psychická bola pre mňa ešte horšia. Posmešky, odsudzovanie, ohováranie („Ty aj rozprávaš? Povedz niečo. Prečo si tak ticho?“ atď…)

Je ťažké vytŕčať a byť v tzv. menšine, keď je väčšina ľudí extrovertných.

Aj mierni introverti pomerne ľahko zapadnú. Vedia sa lepšie prispôsobiť a svoju introvertnosť v spoločnosti potláčajú.

Ja však spadám do kategórie väčší introvert.

Som asi niekde tu:

A každý, kto je na tom podobne určite vie, o čom píšem.

V moment, kedy som zistil že som introvert sa mi prvýkrát skutočne uľavilo

Bolo to v druhom ročníku na strednej škole, keď som náhodou narazil na knihu Ticho od Susan Cainovej.

Je o nás tichých ľuďoch, o introvertoch a našom živote vo svete, ktorý nikdy nestíchne.

Úplne som sa v nej našiel a stala sa pre mňa akousi bibliou.

Vyplnila mi množstvo otázok a dodala mi vnútornú istotu.

Zistil som, kto vlastne som, prečo taký som a že so mnou nie je nič zlé.

Konečne som pochopil, že som introvert. Prestal som so sebou bojovať a začal som sa akceptovať.

Došlo mi, že sám sebe som bol najväčším nepriateľom. Ja a moja nevedomosť.

A to bol len začiatok.

Čím viac som si o introvertoch študoval, tým viac mi všetko zapadalo do seba. Prvýkrát sa mi skutočne uľavilo.

Aj v dospelosti som stále tichý človek. Navonok som rovnaký introvert. Naďalej sa mi stáva, že si o mne ľudia vytvárajú mylnú mienku.

Teraz mi to však nevadí.

Už mám v sebe jasno a viem kto som. Necítim potrebu sa každému ospravedlňovať alebo niečo vysvetľovať.

Po prvý krát v živote som skutočne rád, že som introvert. Beriem to ako dar a som zaňho vďačný.

 

Smejú sa mi pretože som iný, ja sa zas smejem im, pretože sú všetci rovnakí.“ – Kurt Cobain.

Aký je účel tohto blogu a prečo ho píšem?

Nepasujem sa za nejakého psychologického či motivačného guru.

Nesnažím sa pretláčať svoj názor a nevravím, že moja pravda je jediná a správna.

Články na tomto blogu píšem z môjho úsudku a z mojich skúseností.

Preto viem, že tretina ľudí, ktorí na moje články narazí, s nimi nebude súhlasiť.

Druhú tretinu to nebude zaujímať a články nebudú vôbec čítať.

Verím však, že tretiu tretinu ľudí moje články oslovia a nejakou formou im pomôžu.

Píšem aj pre seba.

Píšem pre svoje vlastné mladšie ja, ktorému by v tom čase takéto články veľmi pomohli.

Vtedy som okrem knihy Ticho čerpal len z anglických zdrojov.

Články o introvertoch napísané v slovenčine mali v tom čase väčšinou nulovú výpovednú hodnotu.

A stojím si za tým, že sa to do dnes veľmi nezmenilo.

Aj dnes sú články v slovenčine veľmi mylné. Píšu ich totiž extroverti alebo ľudia, ktorí naháňajú clickbaity.

Samozrejme, že to nie je pravidlo, no vo veľkej miere je to tak.

To je ďalší z dôvodov, prečo som sa rozhodol založiť tento blog.

Mojim cieľom búrať mýty a mylné predstavy o introvertoch.

Chcem ľuďom otvoriť oči o tom, že introvertnosť nie je choroba, ktorá by sa mala „liečiť“.

Introvertnosť a extrovertnosťou sú dve rovnocenné typológie osobnosti. Ani jedna by nemala stáť na piedestáli na úkor tej druhej.

Niečo o mne – moje vzdelanie

Milujem sebarozvoj, preto som tejto téme v blogu venoval samostatnú kategóriu článkov.

Takmer celý život som bol samouk.

Nemám vysokú školu a zastávam názor, že je to strata času.

Samozrejme za predpokladu, ak ju niekto študuje len pre titul. Čo je prípad väčšiny študentov.

Nevravím to len tak, chodil som na vysokú školu, vyskúšal som si to a dobrovoľne som ju nechal.

Prečítal som a stále čítam veľa kníh.

Od motivačných brakov cez životopisy úspešných až po odbornejšie knihy.

Nečítam príbehovky, čo ma trochu mrzí…

Vyhľadávam knihy, ktoré mi niečo dajú do života.

Či už z oblasti psychológie, tvorby, peňazí atď.. Všeobecne to teda nazývam literatúra pre sebarozvoj.

Z kúskov iných osobností tvorím svoju vlastnú.

Pre ukážku, tu je pár kníh, ktoré mi dali veľmi veľa:

  • Ticho – Susain Cain
  • 4 hodinový pracovný týždeň, Nástroje Titanov, Tribe of Mentors – Tim Ferriss
  • Ego is your enemy, Obstacle is the way, Daily Stoic – Ryan Holiday
  • One thing – Gary Keller
  • Vnútorná sila  – Tony Robbins
  • Can’t hurt me – David Goggins
  • Extrémne vlastníctvo – Jocko Willink
  • Majstrovstvo – Robert Greene

Z čoho žijem?

Chodím do práce, žiaľ. Pracujem v marketingu.

Blogu sa teda venujem vo voľnom čase.

Mojim cieľom nie je blog zaplniť reklamami a za každú cenu na ňom zarobiť.

Beriem ho ako hobby a určitý druh poslania. Posúvať ďalej získané informácie a skúsenosti s nádejou, že niekomu pomôžu.

Do blogu investujem nie len čas, ale aj peniaze. Ročne platím doménu, hosting a šablónu, čo nie je úplne zanedbateľná položka.

Môj jediný cieľ / sen, ku ktorému mi tento blog možno raz pomôže je napísať knihu.

Snáď.

Čo robím vo voľnom čase

Už dávno som chcel začať blogovať.

Vždy som sa vedel lepšie vyjadrovať písomne ako ústne.

Stále som však čakal na to, kým budem pripravený. Som chorobný perfekcionista…

Doménu introvert.sk mám kúpenú od roku 2015 a platím ju každý rok. Až v roku 2019 som konečne začal.

Prešli 4 roky a stále som nebol pripravený. No keby som to odkladal ďalej, nezačal by som nikdy.   

Od mojich 15-tich rokov som sa venoval cvičeniu.

Začal som kalistenikou, cvičením s vlastnou váhou. V 18-tich som začal cvičiť s váhami v crossfitovej telocvični. Neskôr som začal chodiť do klasickej posilňovni so strojmi.

No v moment, keď som sa rozhodol začať s týmto blogom (2019), som s cvičením prestal.

Uvedomil som si, že sa nedá venovať všetkému. Čas a energia je obmedzený zdroj.

Čo teda robím, keď nie som v práci alebo sa nevenujem blogu?

Zo zmysluplnejších vecí pravdepodobne trávim čas s priateľkou, ktorá je tiež introvert.

Čítam knihy alebo som niekde v prírode mimo ľudí.

Z menej zmysluplnejších vecí niekedy hrávam online hru Runescape.

A milujem filmy a seriály.

Ich sledovaniu som v živote venoval až chorobne veľké množstvo času, no neľutujem to.

Z filmov milujem takmer všetky žánre, ale nikdy nepohrdnem drámou, thrillerom, psychologickým alebo post apokalyptickým filmom.

Podľa nálady mám rád aj komédie a horory.

Zo seriálov sú moje naojbľúbenejšie tieto:

  • How i met your mother
  • Sons of Anarchy
  • Breaking Bad
  • Better Call Saul
  • Black Mirror
  • Mindhunter
  • Daredevil
  • Punisher
  • Stranger Things
  • Game of Thrones
  • Suits

Ak počúvam hudbu, pravdepodobne niečo od Linkin Park, Avenged Sevenfold alebo Eminema.

To je v „krátkosti“ všetko o čo sa s tebou podelím.

Dúfam, že ti tento sumár dokáže načrtnúť základný obraz o mne.

Viac sa o mne dozvieš samozrejme z článkov na tomto blogu. Alebo ak ťa niečo zaujíma, napíš mi.